MIKRO-INŠTALÁCIE
Autorka: Mira
Podmanická
Kurátorka: Mira
Sikorová-Putišová
Miesto konania
výstavy:
Bunker – Nitrianska galéria
Župné námestie 3, Nitra
Vernisáž: streda
28.marca 2012 o 17:00
Výstava potrvá do 20. mája 2012
www.nitrianskagaleria.sk
|
Autorka, absolventa
doktorandského štúdia na Katedre Socha, objekt, inštalácia na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave, v rámci ktorého absolvovala aj stáž na
Akadémii výtvarných umení v Bruseli, patrí do pomerne skromne zastúpenej
generácie mladých sochárok, ktorých tvorba v sebe prepája princípy voľnej
sochárskej tvorby a postupy a stratégie patriace do oblasti užitého
umenia (textilného výtvarníctva). I napriek pomerne krátkemu času od
ukončenia magisterského štúdia svoju tvorbu prezentovala na viacerých
skupinových výstavách na Slovensku a v zahraničí (Belgicko, Česká
republika, Poľsko) a samostatných (posledné z nich realizovala v
LGPMB v Liptovskom Mikuláši a Galérii HotDock v Bratislave).
Podstatným faktorom, určujúcim
charakter aktuálneho projektu autorky, sú aspekty priestoru. V prvom pláne
do komplexu diela zámerne integruje miesto prezentácie – galerijný priestor „bunkra“,
čím využíva jeho netypické vlastnosti. Ide o podobu tzv.
miesto-špecifického diela (site-specific umenia, ktoré sa v našich
podmienkach definitívne etablovalo v 90. rokoch) a je odrazom kontextuálneho
uvažovania výtvarníčky. V projekte sa však stretávajú viac než dve
stratégie pracujúce s priestorom: samotné (no pre dielo nevyhnutné) miesto inštalácie/prezentácie
je obsadzované, a súčasne komentované, subtílnymi mäkkými textilnými inštaláciami
- spodobeniami „mikropriestorov“, ktoré sú do neho vyslovene infiltrované. Sú kľúčom
k nachádzaniu jeho ďalších podôb a foriem, no už nie hmatateľných a fyzicky
merateľných. Sú skôr alúziami (narážkami) na iné priestory a udalosti
s nimi spojenými, čím vystupujú ako nanovo vytvárané pamäťové modely,
v ktorých môžeme čítať ako v záznamoch uplynulých prchavých situácií, ktoré sa reálne odohrávali. 
Realizácia M. Podmanickej je viac-vrstvovou
výpoveďou, okrem štruktúrovaných priestorových aspektov ponúka roviny čítania
i z hľadiska formy a tvaroslovia: používanie textilu s účelom
vytvárania mäkkej plastiky, v tomto prípade skôr inštalácie, je autorkiným
prihlásením sa ku obhajobám netypických sochárskych materiálov a používaniu
činností (šitie, vyšívanie), ktoré dlho nepatrili do sféry tzv. „vysokého“
umenia, rehabilitovaných prácami feministiek v 70. rokoch. Prvky intimity
a introvertnosti, akcentované aj bielou farbou, zas ponúkajú konotácie
s umením postfeminizmu, zaoberajúcim sa rodovými otázkami (v našich
podmienkach prítomných v dielach Ľ. Sajkalovej, E. Vargovej či D.
Lehockej).
V „Mikroinštaláciách“, viac ako v iných
autorkiných prácach, do popredia vystupuje prvok telesnosti. Je prítomný v
odkaze na ňu cez strihové modely pochádzajúce z časopisov o móde. Jednak
sú základom pre autorkou komponované mikropriestory - ako odkazy na fyzické
koordináty tela sa stávajú konštrukčnými prvkami mikroinštalácií. Súčasne sú však
, v intencii autorkinho uvažovania o priestore, i symbolickým
medzičlánkom medzi ním a telom.
Mira Sikorová-Putišová
 |
 |
 |
 |
